reklama

V akom zmysle je Biblia historické dielo?

seminárna práca na tému chápania Biblie ako diela historického

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

 Úvod

Každému čitateľovi Biblie sa odporúča študovať túto knihu v jejvlastnom kontexte a popri tom, pre lepšie porozumenie, aj v jejhistorickom kontexte.

Čítať Bibliu v jej vlastnom kontexte znamená interpretovaťjednotlivé verše podľa témy, ktorej sa týkajú, interpretovať témy podľa zámerucelej knihy, prípadne listu a interpretovať knihu, v rámci celéhoposolstva Biblie.

Čítať Bibliu v historickom kontexte znamená vedieť zaradiť udalosti,ktoré sa v nej dejú, do konkrétneho historického obdobia, s jehoveľkými udalosťami, zvykmi, kultúrou či vyjadrovaním sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Požiadavka skúmať historický kontext vyvoláva rôzne reakcie. Na jednejstrane sa čitatelia, argumentujúc nadčasovosťou Biblie, snažia obísť jejhistorický kontext ako nepotrebný k správnej interpretácii. Napr.: „Veď významuJežišovho kríža viem porozumieť aj bez toho, aby som vedel, že v Palestínevtedy vládli Rimania.“

Na druhej strane čitatelia pristupujú k Biblii ako k zbierkehistorických spisov. Ovplyvnení dnešnými západnými hodnotami sa snažia odvodiťposolstvo Biblie z historických faktov, ktoré ponúka.

Odpoveď na otázku: „Je Biblia historické dielo?“ nám môže pomôcť nájsťsprávny prístup k historickej kontextualizácii tento knihy, ba čo viac,pomôže k správnemu nazeraniu na celú knihu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1 Čoje historické dielo?

Podľa súčasných hodnôt očakávame od historického diela nestranne podanéfakty, možno i súvislosti medzi nimi. Ak chceme historicitu diela posudzovať univerzálnejšie,musíme sa pýtať na zámer autora. Prečo je podstatná práve táto otázka?

Všetky historické záznamy sú v určitom zmysle subjektívne. Spôsob,akým boli informácie získané, akým sa s nimi pracovalo a ako bolipodané, odrážajú autorovo presvedčenie i v prípade, ak bol jeho zámer„všetko dôkladne zistiť a napísať rad-radom“[1]. Akopríklad nám môžu slúžiť Slovenské a Maďarské učebnice dejepisurozoberajúce národné dejiny. Je prirodzené považovať ich za historické diela,no ich porovnávaním zistíme, že učebnice oboch národov podávajú historickéudalosti interpretovane. Ak považujeme za základnú zásadu histografie presnéa objektívne podanie faktov, môžeme spochybniť historicitu každého diela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Znamená to, že neexistujú historické diela? Mnoho autorov predsa píše sozámerom objektívne a presne podať fakty o udalostiach, ktoré sa staliv minulosti a práve zámer autora nám musí určovať, či je dielohistorické.

Príkladom takéhoto hodnotenia historicity literárneho diela môže byťvyužívanie Markovho Evanjelia pri hľadaní historického Ježiša v osemnástoma devätnástom storočí. Východiskovým bodom tohto hľadania bola historicitaMarkovho Evanjelia. „Wrede spochybnil do tej doby široko uznávané východiskopre štúdium Ježišovho života – historicitu Markovho evanjelia. Podľa Wredehobol Marek dogmatickým teológom, ktorého hlavným zámerom nebolo podať správuo skutočných udalostiach, ale skôr obhájiť vieru v Ježiša akoMesiáša.“[2] Wredeskúmal zámer Mareka pri písaní jeho evanjelia, pričom ho neidentifikoval ako historický.Kvôli tomu, podľa mňa správne, odmietol považovať Markovo Evanjelium za historickédielo. Poznatok o nehistoricite daného evanjelia odhalil aj príčinuneúspechu hľadania historického Ježiša. Dôvodom bolo to, že narábali s nehistorickýmdielom ako s historickým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2 Bibliaako historické dielo

Pre určenie historicity knihy je potrebné poznať zámer jej autora. Bibliasa skladá zo 66 kníh napísaných najmenej štyridsiatimi rôznymi ľuďmi.

Väčšina kníh jednoznačne nemá historický charakter. Zámerom autorov nieje komunikovať historické fakty, ani ich pri svojom zámere nevyužívajú[3].

Sú však knihy, pri ktorých, ako sa niektorí domnievajú, je zámer autorovtlmočiť historické fakty, alebo ich pri svojom zámere, inom, ako tlmočiť historickéfakty, využívajú.[4]

Ak aj teda považujeme niektoré knihy Biblie za historické, zvažujúc zámerich autorov, nastávajú ďalšie problémy.

2.1 Problémybiblickej historiografie nezahŕňajúce metafyziku a vieru[5]

Pri historických dielach očakávame, že všetky udalosti v nichopísané sa dajú racionálne vysvetliť. Biblia je však plná nadprirodzenýchudalostí. Je to dobrý dôvod, aby sme Bibliu nepovažovali za historickú knihu.Ale aj keď uznávame všetky nadprirodzené udalosti ako historické fakty,existujú ďalšie argumenty spochybňujúce historicitu Biblie.

Pri každom písaní histórie je nevyhnutná selekcia. Je nevyhnutná preto,aby bolo vôbec možné vytvoriť historický záznam. Tiež však „odráža zámerhistoriografa“[6]. Môžeme to sledovať nahistorických knihách Starej Zmluvy: „... historické knihy Starého zákona nemajúzáujem o politiku ako takú, ale skôr len o to, aký dopad má politikaa vojenské akcie na vzťah Izraela k Bohu.“[7]

Dôraz je spôsob práce s informáciami, ktorý sa veľmi podobáselekcii. Nie všetko, čo sa udialo v dejinách Izraela, bolo pre historikovrovnako dôležité. „Napríklad dôraz na chrám v knihách Paralipomenom narozdiel od kníh Samuelových a Kráľovských vzniká, aspoň z časti, nazáklade skutočnosti, že chrám bol v tej dobe znovu budovaný.“[8]

Biblická história prevažne zachováva chronologický postup, čo je typickéi pre súčasné historické diela. Problém je, že i pri postupe existujúproblémy, ktoré by sme u historických diel neočakávali. Sú to buď rozdielyv rôznych podaniach tých istých udalostí, alebo logické nedostatkyv konkrétnom podaní.

Biblický historici sa nesnažia byť nestranní a dejinné udalostiinterpretujú. Biblická história je „nádhernou integráciou dejín, literatúry,mravnosti a teológie“[9].

Selekcia, dôraz, postup a aplikovanie historických udalostízachytených v Biblii nepoukazujú na to, že by Biblia mohla byť historickýmdielom.

2.2 Problémybiblickej historiografie zahŕňajúce metafyziku a vieru[10]

Lessingovo podobenstvo o priepasti medzi náhodilými pravdamihistórie a nutnými pravdami rozumu opisuje problémy histórie a viery.Tieto sa vyskytujú i pri posudzovaní historicity Biblie. Lessing opisujetri problémy.

Prvý problém vznikol časovým odstupom. Ide o dôveryhodnosťhistorickej správy, ktorá bola tradovaná mnohými generáciami a leží mimomožnosti očitého svedectva.

Druhým problémom je otázka metafyzického charakteru tejto „historickejsprávy“. Prostredníctvom zázrakov komunikovaná náboženská pravda je pre historickédiela neakceptovateľná.

Tretí je problém viery. Nie veľmi dôveryhodná historická správapopretkávaná nadprirodzenými zásahmi sa má stať základom pre vieruv Stvoriteľa. Vieru, ktorá jediná dáva tejto správe zmysel.

To, že Biblia bola napísaná pred stáročiami znižuje dôveryhodnosťinformácií, ktoré sú v nej opísané. Nadprirodzené zásahy sú, podľa nášhochápania, v historickom diele neprijateľné. Historické dielo kladie rôznepožiadavky na čitateľa. Viera ale medzi ne určite nepatrí. Aj toto sú tridôvody, spochybňujúce dôveryhodnosť Biblie ako historického diela.

2.3 Príkladinterpretácie: Vzkriesenie alebo krádež?

Otázka historicity Biblie je pre každého kresťana najiritujúcejšiav oblasti kristológie. Preto som ako príklad historickej interpretácieBiblie vybral opis vzkriesenia Pána Ježiša v Evanjeliu podľa Matúša,28,1-20.

Najprv musíme získať dôveru k tejto správe. Je približne 1940 rokovstará. Neexistuje očité svedectvo, ktoré by ju potvrdilo, a preto je lenna našom rozhodnutí akceptovať svedomitú prácu literárnych kritikova historikov, ktorí sa rôznymi postupmi dostali k pôvodnému textu.

Pracujúc s predpokladom, že text je pôvodný, hodnotíme jehoobjektivitu. Pri selekcii použitých informácií zahrnul autor do textu teóriuo Ježišovom vzkriesení i o ukradnutí jeho tela. Tento úsekMarkovho evanjelia však nie je objektívny, pretože kladie dôraz na to, že Ježišbol vzkriesený. Dokonca jeho vzkriesenie interpretuje ako zavŕšenie Božiehoplánu spasenia človeka (6. verš, 18. a 19. verš).

V snahe pracovať s historickými faktami musíme tento úsekočistiť od nadprirodzených javov. Vzkriesenie človeka z mŕtvych nie jeracionálne vysvetliteľné, a preto jediným možným vysvetlením prázdnehohrobu, ktoré daný text poskytuje, je ukradnutie tela učeníkmi.

Interpretácia Evanjelia podľa Matúša 28,1-20 ako historického záznamumení ústrednú tému zo vzkriesenia na prázdny hrob a ako jedinéracionálne riešenie prázdneho hrobu text nepriamo poskytuje ukradnutie telaučeníkmi. Nasledujúce udalosti teda tvoria len záznamy o šírení kultuJežiša Krista, ktoré majú svoje pokračovanie až dodnes.

3 Východiská pre interpretáciu

Pre určenie historicity knihy je potrebné poznať zámer jej autora.Kresťan považuje Bibliu za knihu inšpirovanú. Biblia sa skladá zo 66 kníhpísaných najmenej štyridsiatimi rôznymi ľuďmi. „A napriek tomu vytvorilidohromady zväzok, ktorý tvorí úžasnú jednotu vo svojom učení, historickýchhľadiskách, etike a vyhliadkach do budúcnosti. Je to skrátka jednotnýpríbeh o Božom vykúpení, začínajúcom v Izraeli, majúcom svoje ťažiskov Ježišovi Kristovi a vrcholiacom na konci dejín... Vysvetlenie jelen jediné: za snahami viac než štaridsiatich ľudských autorov stojí jediná –dokonalá a zvrchovaná – Božia myseľ.“[11].

Je teda pre kresťana akékoľvek spájanie Biblie s históriou zbytočné,či dokonca nebezpečné? Podľa Ernsta Troeltschea: „pre vieru nie sú skutočnýmproblémom závery historického bádania, ale skôr nevyhnutný stret vierya predpokladov historického skúmania.“[12]

Ale ako sa vyrovnať s tým, že Písmo podrobené skúmaniu podľapredpokladov historického bádania stráca svoju autoritu? Podľa Bultmannovejškoly platí, že najstaršie kresťanské pramene neprejavujú záujemo skutočné dejiny Ježiša a Biblické dokumenty sú zlomkovitéa legendárne. Biblia nie je historickým dielom, a preto je nesprávneskúmať či interpretovať ju podľa predpokladov historického bádania.

Bultmann tvrdí, že „skutočným obsahom viery je skôr autenticképorozumenie existencii než (porozumenie) výpovedi o svete; kresťanskúvieru tým logicky zbavil závislosti na akomkoľvek čiastkovom historickomtvrdení či negatívnych záveroch historického bádania.“[13]

Zámerom autora Biblie, Pána Boha, teda nie je napísanie historickéhodiela. Ústrednou témou je Božia Zmluva s človekom. Pri čítaní Biblie sa tedasústreďujem na to, čo Boh odhaľuje o sebe a o človeku.

4 Záver

Biblia nie je historickým dielom. Jednoznačne nám o tom svedčí zámerjej jednotlivých autorov. Zvažujúc však zámer Toho, ktorý Bibliu inšpiroval,Pána Boha, Biblia je dielo podávajúce historickú správu o človeku a Božomzámere s ním. Môžeme teda konštatovať, že ide o úplne špecifickéhistorické dielo, ktoré ale nemôže byť podrobené súčasnej literárnej kritike.  

Dobrým príkladom využitia súčasného istorického bádania pri interpretáciiBiblie, teda jej historickej kontextualizácie, je historický román GerdaTheissena „Galilejský“. Theissen sa s pomocou encyklopedických znalostídobových dejín snaží „oživiť postavu historického Ježiša tým, že čitateľavťahuje do existenčného napätia židovskej spoločnosti pod rímskou okupácioua uprostred rôznych náboženských prúdov vtedajšieho judaizmu“[14].

[1] Evanjelium podľa Lukáša, 1,3.

[2] McGRATH, Alister et Al.: Blackwellova encyklopedia moderního křesťanského myšlení. Praha,Návrat domů, 2001. s. 177. ISBN 80-7255-043-8.

[3] napríklad prorocké knihya novozmluvné listy.

[4] napríklad Knihy Kronické,Samuelove, Kráľov, Ester či Skutky.

[5] Spracované podľapodkapitoly knihy Úvod do Starého Zákona s názvom „Povaha biblickejhistoriografie“.

[6] DILLARD, Raymond; LONGMAN, Tremper: Úvod do Starého zákona. Praha : Návratdomů, 2003. s 17. ISBN 80-7255-078-0.

[7] DILLARD, Raymond; LONGMAN, Tremper: Úvod do Starého zákona. Praha : Návratdomů, 2003. s 17. ISBN 80-7255-078-0.

[8] DILLARD, Raymond; LONGMAN,Tremper: Úvod do Starého zákona.Praha : Návrat domů, 2003. s 18. ISBN 80-7255-078-0.

[9] DILLARD, Raymond; LONGMAN,Tremper: Úvod do Starého zákona. Praha: Návrat domů, 2003. s 18. ISBN 80-7255-078-0.

[10] Spracované podľaBlackwellovej encyklopédie moderného kresťanského myslenia, strana 541.

[11] BOICE, James: Základykřesťanské víry. Praha : Návrat domů, 1999. s 51. ISBN 80-7255-005-5.

[12] McGRATH, Alister et Al.: Blackwellova encyklopedia moderníhokřesťanského myšlení. Praha, Návrat domů, 2001. s 540. ISBN80-7255-043-8

[13] McGRATH, Alister et Al.: Blackwellova encyklopedia moderníhokřesťanského myšlení. Praha, Návrat domů, 2001. s 541. ISBN80-7255-043-8

[14] McGRATH, Alister et Al.: Blackwellova encyklopedia moderníhokřesťanského myšlení. Praha, Návrat domů, 2001. s. 180. ISBN80-7255-043-8

Miloš Masarik

Miloš Masarik

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý sa chce podeliť o to, čo dostal. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu